O VNÚTORNOM ZATEPLENÍ

O VNÚTORNOM ZATEPLENÍ

Hlavným cieľom pri vnútornom zateplení je dosiahnutie tepelnej pohody, nie energetická úspora. Je tu však riziko vzniku kondenzácie vzdušnej vlhkosti za izoláciou, ktorá môže poškodiť murivo a viesť k vzniku plesní. Na elimináciu tohto problému je nevyhnutné(!) použiť kapilárne aktívny materiál, ktorý dokáže kondenzát rozpiť a odpariť.

 

 

Dôvody a vhodnosť použitia

Vnútorné a vonkajšie zateplenie majú odlišné ciele a prístupy. Zateplenie fasády je zamerané najmä na energetickú efektivitu a vyžaduje väčšiu hrúbku izolácie. Má sa tým dosiahnuť tepelný odpor, ktorý je predpísaný normou. Iné dôvody zateplenia, ako je zlepšenie tepelnej pohody či krajší vzhľad budovy, sú podružné. Pri vnútornom zateplení to tak nie je. Sústreďujeme sa najmä na dosiahnutie tepelnej pohody. To znamená, aby steny neboli chladné, aby teplotný rozdiel medzi stredom a kútom miestnosti bol čo najmenší! Na to stačí aj malá hrúbka izolácie, lebo vnútorné zateplenie pracuje s konceptom "tepelného zrkadla". Čiže teplo sa od izolácie odráža späť do miestnosti a povrch steny po zateplení je teplý. 

Interiérové zateplenie nachádza svoje uplatnenie najmä ak je nutné zachovať štukovú výzdobu budovy, pôvodnú omietku a historický charakter stavby. Tiež v pivničných a podkrovných priestoroch. Alebo tam, kde treba interiér rýchlo zohriať - na chatách, chalupách a v hotelových izbách. Aj v domoch s existujúcou vonkajšou izoláciou, ktoré potrebujú dodatočné zateplenie.

     

Výhody a riziká vnútorného zateplenia

Najväčšou výhodou je zlepšenie spomínanej tepelnej pohody. Ďalšími výhodami sú nižšia spotreba energie, zachovanie pôvodného vzhľadu fasády, rýchlejšie dosiahnutie výsledku bez stavebného povolenia.

Základným rizikom je možnosť vzniku kondenzátu zo vzdušnej vlhkosti na rozhraní medzi izoláciou a zatepľovanou stenou. To býva hlavný dôvod prečo mnohí neodporúčajú vnútorné zateplenie a my sa tomu venujeme v tomto článku. Nevýhodou je tiež zmenšenie vnútorného priestoru, resp. zmena dispozície, členenia bytu. Dôležité je zdôrazniť, že vnútorné zateplenie predstavuje technologickú výzvu, lebo nedodržanie postupov a detailov zateplenia môže viesť k výskytu porúch. Napríklad nesprávne zateplenie „tepelných mostov“, teda miest kde teplo rýchlejšie uniká. Najčastejšie sa to týka styku nezatepleného stropu, podlahy alebo priečky so zateplenou stenou.

Prečo polystyrén a minerálna vlna nie?

Pri vnútornom zateplení bránime teplu prenikať do obvodového muriva. To ostane ešte chladnejšie ako pred zateplením. Následne výrazný rozdiel teploty a relatívnej vzdušnej vlhkosti medzi vnútornou tepelnou izoláciou a vonkajšou chladnou stenou môže spôsobiť rosenie. Skondenzovaná voda degraduje murivo v ktorom sa nachádza a je často príčinou vzniku plesní. Sú dve možnosti riešenia:

  • Zabrániť, aby vzdušná vlhkosť vstúpila do konštrukcie. Na to sa používajú parozábrany. Ako to býva pri zaizolovaní podkrovia alebo drevostavieb. Náročnosť metódy spočíva v dokonalom utesnení priestoru. S trochou nadsázky povedané „ak nie je utesnené všetko, tak nie je utesnené nič!“
  • Zabezpečiť, aby kondenzát neostal v konštrukcii. Aby bol z miesta vzniku odvedený, odvetraný, odparený...

     

V tom druhom prípade spočíva riešenie v použití správneho materiálu. Takého, ktorý je kapilárne aktívny a spôsobí odvedenie a odparenie vody. Napríklad polystyrén túto schopnosť nemá. Chýba mu pórovitosť. Jednotlivé guličky síce obsahujú množstvo dutiniek, ale tie sú uzavreté. A sú tak natlačené k sebe, že medzi sebou nevytvárajú priebežné, teda navzájom pospájané póry (medzierky). Ak by sa polystyrén použil pri vnútornom zateplení, voda skondenzovaná za ním, ostane uväznená v murive. Nedokáže nikam migrovať. Ostáva na mieste vzniku, hromadí sa a škodí.

Iná situácia nastane pri použití minerálnej vlny, ktorá má výbornú pórovitosť, ale tiež nie je kapilárne aktívna. Jej štruktúra je tvorená množstvom vlákien s drobnými medzerami medzi nimi. Tie póry sú také jemné, že v nich funguje kapilárne vzlínanie. Voda v takých póroch sa dokáže pohybovať všetkými smermi, dokonca aj stúpať hore. Proti smeru gravitácie! Čím je priemer kapilárnej dutinky menší, tým je sila vzlínania (stúpania) väčšia, hoci pohyb vody v kapiláre sa spomaľuje. Preto sa materiálom s množstvom jemných pórov hovorí, že sú vododržné (zadržiavajú vodu). A s izoláciou z minerálnej vlny je to podobne. Pri dlhom styku s vlhkým múrom prejde vlhkosť do nej a už vo vlne ostáva. Výrobcovia sa ju síce snažia ochrániť tzv. hydrofobizáciou (vodopudivosť), ale má to len krátkodobý účinok. Vlna s vlhkosťou v sebe stráca tepelnoizolačnú schopnosť a navyše voda môže vyvzlínať až na vnútorný povrch steny. Vytvoria sa mapy, príp. pleseň.

Popísané situácie s polystyrénom a minerálnou vlnou môžu vznikať, ak sa použije tzv. kontaktný spôsob vnútorného zateplenia. Znamená to, že jednotlivé vrstvy sa navzájom dotýkajú – izolácia je lepená na stenu, armovaná sieťkou v cementovej stierke, na ktorej je natiahnutá omietka a maľovka. Horšia situácia však nastane, ak sa niekto rozhodne urobiť vnútorné zateplenie ako predsadenú stenu so vzduchovou medzerou. Znížená teplota a zvýšená vlhkosť v škáre spôsobí rýchly rast plesní. Tie budú prenikať hlboko do muriva a ich rakovinotvorné spóry sa ľahko šíria v interiéri. Je to návod na „katastrofu“!

Prečo STYRCON áno?

Najskôr je dôležité spoznať, čo je kapilárne aktívny materiál. Vlhkosť v ňom sa dokáže rýchlo pohybovať do miest, kde dochádza k jej následnému odpareniu. Štruktúra takého materiálu je veľmi porézna. Nie sú to však kapilárne mikropóry, ale naopak. Ich priemer je pomerne veľký a voda v nich balansuje medzi kapilárnym zdvihom a gravitačným poklesom. Alebo to tiež môže byť štruktúra, v ktorej sa nachádza kombinácia kapilárnych pórov a gravitačných makropórov. V oboch prípadoch sa vlhkosť v takýchto materiáloch rýchlo pohybuje do suchších priestorov, kde sa odparuje a odvetráva. Hovorí sa tomu efekt pijavého papiera. Z prírodných materiálov majú tento charakter niektoré druhy sopečného tufu a pemzy, z výrobkov napr. viaceré sanačné omietky, alebo taká obyčajná kuchynská utierka z mikrovlákna.

STYRCON má tiež takú štruktúru. Je to kompozitná doska z polystyrén-cementovej zmesi. Každá granulka polystyrénu má na sebe jemnú cementovú škrupinu a medzi nimi sú priebežné, navzájom pospájané medzery. Cementový skelet má kapilárny charakter a medzery tvoria veľké gravitačné póry. Jedinečnosť dosiek STYRCON spočíva v tom, že kombinuje svoju tepelnoizolačnú schopnosť so schopnosťou sanovať, to jest eliminovať a odvetrávať vlhkosť v murive. 

     

STYRCON – systémové riešenie vnútorného zateplenia

Aby bolo interiérové zateplenie doskami STYRCON funkčné, musí byť systémové. Súčasťou systému je lepiaca a armovacia cementová stierka LepSryr plus. Má vylepšenú pórovitosť. Tvorí vhodný kapilárny mostík medzi murivom a STYRCONom. Systémová je tiež hĺbková penetrácia PENESTYR. Používa sa na zatepľovaný podklad, na zlepšenie priľnavosti (adhéziu). Jej výhodou je, že pri aplikácií striekaním netvorí na povrchu súvislý film, ktorý by vypĺňal pórovitosť podkladu a tým obmedzoval paropriepustnosť.

Svojim rozhodnutím pre vnútorné zateplenie svojho interiéru doskami STYRCON získate komplexné a efektívne riešenie. STYRCON je spoľahlivou voľbou pre získanie tepelnej pohody v byte a elimináciu problémov spojených s kondenzáciou, plesňami a degradáciou muriva. Pre tých, ktorí hľadajú komplexné a dlhodobo udržateľné riešenie vnútorným zateplením, STYRCON predstavuje modernú a účinnú voľbu.